
Roku 1683 bola farnosť, podobne ako ďalšie gréckokatolícke obce Spiša, pričlenená k Spišskej diecéze, v roku 1787 bola daná mukačevskému biskupstvu a od roku 1820 patrí prešovskému biskupstvu. Dejiny obce a kostola sú úzko spojené s pohnutými dejinami gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Oltár predstavuje variant typu ambitovej vrcholne barokovej oltárnej architektúry, bohato zdobenej dynamickým akantom, najmä po stranách strednej časti oltára a v nadstavcoch bočných dverí oltára, vo farebnom kontraste čiernej polychrómie podkladu a zlátenia najmä plastickej výzdoby a ornamentiky. Ide o typ oltárnej architektúry, ktorý na Spiši po roku 1690 a na začiatku 18. storočia uviedla a spopularizovala levočská stolárska dielňa Olafa Engelholma. Oltár je vyzdobený sochárskou kompozíciou korunovania P. Márie a Svätej Trojice. Zvláštnosťou centrálnej výzdoby oltára v Olšavici zostáva dvojica mobilných obrazov - P. Márie (typ P. Márie Póčskej), ktorá je na

Tabuľová maľba plačúcej Panny Márie (typ svätej Matky Póčskej) - predstavuje klasickú kompozíciu trištvrtepostavy P. Márie s dieťaťom v náručí. P. Mária je odetá v ružovom plášti, ktorým má pokrytú aj hlavu, bohato zdobenom motívom ruží, na pravom pleci iluzívne zdobenom motívom šperku v tvare kosoštvorca s drahokamom v strede. Plášť padá v mierne zvlnených záhyboch od lakťov smerom nadol, po bokoch postavy a cez predlaktie zdvihnutých rúk vo výške pásu vlní v tvare písmena U. Pod pláštom má modrý splývavý šat, pri krku zdobený zlatou výšivkou v tvare písmena V, v dolnej časti je zriasený v symetrických ale mäkko modelovaných vertikálnych záhyboch. Dlaň pravej ruky pridržiava na hrudi, v ohybe lakťa pravej ruky drží dieťa. Postava Ježiška je v ružovom splývavom šate zdobenom pri krku a v dolnej časti iluzívnou zlatou výšivkou. Pravú ruku so zdvihnutým ukazovákom a prostredníkom dvíha v žehnajúcom geste, ľavou rukou pridržiava knihu. Spod šatu vystupuje chodidlo dieťaťa, obuté v sandále.
Celkový charakter kompozície je archaický, dodržiavajúci akoby kánon ikonopisnej maľby - statický postoj, silne cítená línia obrysových tvarov, označenie postáv na pozadí MtQ (Matka Božia) vpravo vo výške tváre P. Márie a IEX (Iesus Christos) vpravo pri hlave dieťaťa, neutrálne striebrené pozadie. Línie štvorcových kaziet boli vyryté do kriedového podkladu. Pozadie bolo striebrené striebornou fóliou. V pravidelných štvorcových kazetách bol pôvodne uplatnený motív plastických kaziet. Tieto boli frakturované reliéfne v hmote hrubo pastózne nanášanej vrstvy farby. Pri poslednej úprave boli odstránené. Pod novšou hliníkovou fóliou sa zachoval iba obrys plochy pôvodného tvaru.
Zároveň škála barokových ornamentálnych detailov - motív ruže na plášti P. Márie, dvojradový perlový náhrdelník, motív barokových anjelov po bokoch postavy P. Márie a pod baldachýnom - pridržiavajú kraje roztvorenej drapérie - charakterizujú dobové uvolnenie prísnych zásad ikonopisnej maľby podobne ako motív tupého rokaja na pozadí v dolnej časti obrazu alebo motív akantovej rozviliny, stvárnenej reliéfne na striebornom pozadí, alebo maliarsky po stranách baldachýnu.
V doterajšej literatúre boli barokovej výzdobe kostola v Olšavici venované len nepatrné zmienky pri popisoch interiéru. V starších kanonických vizitáciách sú uvádzané údaje týkajúce sa celkového stavu farnosti (Hradszký, Addidamenta..., 1903, s. 262, kanonická vizitácia Jána Szigraia z rokov 1700-1708). V kanonickej vizitácii z konca 18. stor. (okolo roku 1778, ŠOBA Levoča, Kanonické vizitácie) sa pri popise interiéru uvádza hlavný oltár, štyri bočné oltáre a ikonostas. Prvý podrobný popis výzdoby kostola s uvedením okolností jej vzniku sa nachádza v manuscripte Historia Ecclesiae Parochiae Olsaviczensis et Filialium z roku 1881

Spišský historik Ján Vencko (1941, s. 321-322) pri popise interiéru okrajovo spomína tabuľovú maľbu P.Márie a okrem oltára aj vznik ikonostasu pripisuje mecénskej aktivite biskupa Michala Manuela Olšavského.
V súpise pamiatok (1968) je pravdepodobne obraz Panny Márie datovaný do 19. storočia, v súpise

Na základe výsledkov terajšieho reštaurátorského zásahu a nových zistení v archívnych prameňoch môžeme potvrdiť vznik tejto maľby pred polovicou 18. storočia v rovnakom časovom horizonte so vznikom architektúry a ďalšej výzdoby hlavného oltára. Na základe údajov z historie domus dolnú časovú hranicu tvorí záznam o zaklenutí kostola v roku 1735. Z viacerých archívnych prameňov vyplýva, že kostol bol v tom čase intenzívne upravovaný a zásluhu na tom mal vtedajší farár Ján Jamborský. Ak pripustíme, že zachovaný manuscript historie domus z roku 1881 v úvodnej časti presne prepisuje staršiu historiu domus písanú po roku 1763 kňazom Andrejom Ladizsinským, potom akceptujeme údaj o vzniku oltára ako daru biskupa Michala Manuela Olšavského, rodáka z Olšavice, azda najvýznanmejšej osobnosti gréckokatolíckej cirkvi v tej dobe. Potvrdzuje to jednak erb nad centrálnou nikou s obrazmi v hlavnom oltári, jednak výber mariánského obrazu ako typu plačúcej Panny Márie z kostola v Póči.

Erb biskupa Olšavského na hlavnom oltári kostola v Olšavici umožňuje bližšie datovať oltár a aj obraz P. Márie do doby úmrtia biskupa Simeona Olšavského v roku 1737 a vymenovania Michala Manuela Olšavského za biskupa mukačevského. Prvé menovanie v roku 1738 bolo odvolané, k druhému vymenovaniu došlo v roku 1743. Tieto údaje potvrdzuje aj charakter maľby obrazu, ornamentálny aparát - motív baldachýnu (na barokových oltároch môžeme sledovať od 30. rokov 18. storočia), motív ruže a dvojradový perlový náhrdelník možno nájsť na barokových ženských domácich portrétoch od 40. rokov 18. storočia (napr. zásnubné ženské portréty J. G. Krammera) a nakoniec motív tupého rokaja, symptomatický pre výzdobný aparát barokového výtvarného prejavu od 40. rokov 18. storočia.