ktorá plní funkciu brány. Podľa tradície je to pamiatka po husitoch. Asi v 2. polovici 15. stor. bola obec kolonizovaná na valašskom práve Rusínmi, ktorí sa zaviazali prijať katolícke vierovyznanie.Roku 1683 bola farnosť, podobne ako ďalšie gréckokatolícke obce Spiša, pričlenená k Spišskej diecéze, v roku 1787 bola daná mukačevskému biskupstvu a od roku 1820 patrí prešovskému biskupstvu. Dejiny obce a kostola sú úzko spojené s pohnutými dejinami gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Oltár predstavuje variant typu ambitovej vrcholne barokovej oltárnej architektúry, bohato zdobenej dynamickým akantom, najmä po stranách strednej časti oltára a v nadstavcoch bočných dverí oltára, vo farebnom kontraste čiernej polychrómie podkladu a zlátenia najmä plastickej výzdoby a ornamentiky. Ide o typ oltárnej architektúry, ktorý na Spiši po roku 1690 a na začiatku 18. storočia uviedla a spopularizovala levočská stolárska dielňa Olafa Engelholma. Oltár je vyzdobený sochárskou kompozíciou korunovania P. Márie a Svätej Trojice. Zvláštnosťou centrálnej výzdoby oltára v Olšavici zostáva dvojica mobilných obrazov - P. Márie (typ P. Márie Póčskej), ktorá je na
oltári prevažnú časť liturgického roka a obraz patróna kostola - Sv. Mikuláša Myrského.Tabuľová maľba plačúcej Panny Márie (typ svätej Matky Póčskej) - predstavuje klasickú kompozíciu trištvrtepostavy P. Márie s dieťaťom v náručí. P. Mária je odetá v ružovom plášti, ktorým má pokrytú aj hlavu, bohato zdobenom motívom ruží, na pravom pleci iluzívne zdobenom motívom šperku v tvare kosoštvorca s drahokamom v strede. Plášť padá v mierne zvlnených záhyboch od lakťov smerom nadol, po bokoch postavy a cez predlaktie zdvihnutých rúk vo výške pásu vlní v tvare písmena U. Pod pláštom má modrý splývavý šat, pri krku zdobený zlatou výšivkou v tvare písmena V, v dolnej časti je zriasený v symetrických ale mäkko modelovaných vertikálnych záhyboch. Dlaň pravej ruky pridržiava na hrudi, v ohybe lakťa pravej ruky drží dieťa. Postava Ježiška je v ružovom splývavom šate zdobenom pri krku a v dolnej časti iluzívnou zlatou výšivkou. Pravú ruku so zdvihnutým ukazovákom a prostredníkom dvíha v žehnajúcom geste, ľavou rukou pridržiava knihu. Spod šatu vystupuje chodidlo dieťaťa, obuté v sandále.
Celkový charakter kompozície je archaický, dodržiavajúci akoby kánon ikonopisnej maľby - statický postoj, silne cítená línia obrysových tvarov, označenie postáv na pozadí MtQ (Matka Božia) vpravo vo výške tváre P. Márie a IEX (Iesus Christos) vpravo pri hlave dieťaťa, neutrálne striebrené pozadie. Línie štvorcových kaziet boli vyryté do kriedového podkladu. Pozadie bolo striebrené striebornou fóliou. V pravidelných štvorcových kazetách bol pôvodne uplatnený motív plastických kaziet. Tieto boli frakturované reliéfne v hmote hrubo pastózne nanášanej vrstvy farby. Pri poslednej úprave boli odstránené. Pod novšou hliníkovou fóliou sa zachoval iba obrys plochy pôvodného tvaru.
Zároveň škála barokových ornamentálnych detailov - motív ruže na plášti P. Márie, dvojradový perlový náhrdelník, motív barokových anjelov po bokoch postavy P. Márie a pod baldachýnom - pridržiavajú kraje roztvorenej drapérie - charakterizujú dobové uvolnenie prísnych zásad ikonopisnej maľby podobne ako motív tupého rokaja na pozadí v dolnej časti obrazu alebo motív akantovej rozviliny, stvárnenej reliéfne na striebornom pozadí, alebo maliarsky po stranách baldachýnu.
V doterajšej literatúre boli barokovej výzdobe kostola v Olšavici venované len nepatrné zmienky pri popisoch interiéru. V starších kanonických vizitáciách sú uvádzané údaje týkajúce sa celkového stavu farnosti (Hradszký, Addidamenta..., 1903, s. 262, kanonická vizitácia Jána Szigraia z rokov 1700-1708). V kanonickej vizitácii z konca 18. stor. (okolo roku 1778, ŠOBA Levoča, Kanonické vizitácie) sa pri popise interiéru uvádza hlavný oltár, štyri bočné oltáre a ikonostas. Prvý podrobný popis výzdoby kostola s uvedením okolností jej vzniku sa nachádza v manuscripte Historia Ecclesiae Parochiae Olsaviczensis et Filialium z roku 1881
(Archív Farského úradu v Olšavici). V prvej časti tejto histórie domus jej autor, notár Dionýz Kovaliszky priznáva, že z veľkej časti prepisuje starší rukopis farára Andreja Ladizsinského, ktorý v Olšavici pôsobil od roku 1763 do 80. rokov 18. storočia. V časti o kostole uvádza, že tento bol zaklenutý a klenba zdobená dnes už nezachovanou maľbou v roku 1735. V tejto súvislosti cituje nápis, ktorý bol na klenbe ...supra Bemma seu Iconostasis... Dá sa predpokladať, že v tejto dobe, teda okolo a po roku 1763 mal farský kostol v Olšavici už terajší oltár a ikonostas. V časti o oltároch podrobne popisuje hlavný oltár: "Na veľkom oltári sú zavesené dva obrazy dosť elegantnej maľby - sv. Mikuláša, biskupa Myrenského a blahoslavenej Matky Póčskej. Priestor nad týmto umelecky urobeným dielom zdobí koruna s Najsv. Trojicou, Blahoslavenou Pannou, ako aj anjelmi, predstavujúci oslavný kult. Tento oltár bol urobený pred niekoľkými rokmi (...paucos annos est curata ...), nákladmi najjasnejšieho pána Michala Manuela Olsavszkého..., ktorého najmilší rodičia tu v Pánu odpočívajú. Keď ale tento oltár dal ten istý pán biskup a mecenáš vďačne urobiť, svoj znak dal na oltár umiestniť". Ďalej autor popisuje ikonostas. K ikonostasu sa viaže ešte jeden údaj zo záveru tohoto rukopisu, kedy autor prepisu historie domus uvádza poznámky o kostole a fare. Pri roku 1795 zaznamenáva, že ikonostas bol v strede a zhora Basilom Jamborským, kňazom v Slovinkách, novo zhotovený (novum curatum), proroci na náklady kostola v tom istom čase.Spišský historik Ján Vencko (1941, s. 321-322) pri popise interiéru okrajovo spomína tabuľovú maľbu P.Márie a okrem oltára aj vznik ikonostasu pripisuje mecénskej aktivite biskupa Michala Manuela Olšavského.
V súpise pamiatok (1968) je pravdepodobne obraz Panny Márie datovaný do 19. storočia, v súpise
hnuteľných pamiatok východoslovenského kraja (1969) je tabuľová maľba spolu s celým oltárom datovaná do 1. polovice 18. storočia. Nezrovnalosti v datovaní vyplývali pravdepodobne z faktu, že tabuľová maľba P. Márie bola porovnávaná a dávaná do súvisu buď so vznikom ikonostasu, ktorý až do konca 50. rokov stál pred hlavným oltárom, alebo bola datovaná en bloc ako súčasť oltára. Podoba obrazu pred terajším reštaurovaním, poznamenaná nevhodnými úpravami a premaľbami, potvrdzovala skôr jeho mladšie datovanie do 19. storočia.Na základe výsledkov terajšieho reštaurátorského zásahu a nových zistení v archívnych prameňoch môžeme potvrdiť vznik tejto maľby pred polovicou 18. storočia v rovnakom časovom horizonte so vznikom architektúry a ďalšej výzdoby hlavného oltára. Na základe údajov z historie domus dolnú časovú hranicu tvorí záznam o zaklenutí kostola v roku 1735. Z viacerých archívnych prameňov vyplýva, že kostol bol v tom čase intenzívne upravovaný a zásluhu na tom mal vtedajší farár Ján Jamborský. Ak pripustíme, že zachovaný manuscript historie domus z roku 1881 v úvodnej časti presne prepisuje staršiu historiu domus písanú po roku 1763 kňazom Andrejom Ladizsinským, potom akceptujeme údaj o vzniku oltára ako daru biskupa Michala Manuela Olšavského, rodáka z Olšavice, azda najvýznanmejšej osobnosti gréckokatolíckej cirkvi v tej dobe. Potvrdzuje to jednak erb nad centrálnou nikou s obrazmi v hlavnom oltári, jednak výber mariánského obrazu ako typu plačúcej Panny Márie z kostola v Póči.
Erb biskupa Olšavského na hlavnom oltári kostola v Olšavici umožňuje bližšie datovať oltár a aj obraz P. Márie do doby úmrtia biskupa Simeona Olšavského v roku 1737 a vymenovania Michala Manuela Olšavského za biskupa mukačevského. Prvé menovanie v roku 1738 bolo odvolané, k druhému vymenovaniu došlo v roku 1743. Tieto údaje potvrdzuje aj charakter maľby obrazu, ornamentálny aparát - motív baldachýnu (na barokových oltároch môžeme sledovať od 30. rokov 18. storočia), motív ruže a dvojradový perlový náhrdelník možno nájsť na barokových ženských domácich portrétoch od 40. rokov 18. storočia (napr. zásnubné ženské portréty J. G. Krammera) a nakoniec motív tupého rokaja, symptomatický pre výzdobný aparát barokového výtvarného prejavu od 40. rokov 18. storočia.
